Manifest Komunistickey Strany
a1. Buržoáziou rozumieme triedu novodobých kapitalistov, ktorí vlastnia spoločenské výrobné prostriedky a využívajú námezdnú prácu. Proletariátom — triedu novodobých námezdných robotníkov, ktorí, keďže nemajú vlastné výrobné prostriedky, sú nútení predávať svoju pracovnú silu, aby mohli žiť. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888.)
a2. Totiž, aby sme hovorili presne, písomne dochované dejiny. Roku 1847 bola predhistória spoločnosti, spoločenská organizácia, ktorá predchádzala všetkým písaným dejinám, ešte takmer úplne neznáma. Odvtedy objavil Haxthausen spoločné vlastníctvo pôdy v Rusku. Maurer dokázal, že toto vlastníctvo je spoločenským základom, z ktorého v historickom vývine vychádzali všetky nemecké kmene, a časom sa zistilo, že dedinské spoločenstva, so spoločnou držbou pôdy boli prvotnou formou spoločnosti od Indie po Írsko. Napokon Morgan odhalil vnútornú organizáciu tejto prvotnej komunistickej spoločnosti v jej typickej forme, a to tým, že dovtedajšie výskumy zavŕšil objavením opravdivej povahy rodu a jeho postavenia v kmeni. Rozkladom týchto prvotných obcí začína sa štiepiť spoločnosť na osobitné a napokon protikladné triedy. Pokúsil som sa sledovať tento proces rozkladu v spise „Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, 2. vydanie, Stuttgart 1886. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888,) [3] — Red.
a3. Cechový majster — plnoprávny člen cechu, majster vnútri cechu a nie jeho hlava (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888, )
a4. „Komúnami” sa nazývali mestá, ktoré vznikali vo Francúzsku dokonca skôr ako si vydobyli od svojich feudálnych mocipánov miestnu samosprávu a politické práva ako „tretí stav”. Všeobecne povedané, uviedli sme tu Anglicko ako krajinu typickú pre hospodársky vývin buržoázie, kým Francúzsko ako krajinu typickú pre jej politický vývin. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888.)
Komúna — tak nazývali mešťania v Taliansku a vo Francúzsku svoje mestské spoločenstvo, keď od svojich feudálnych pánov odkúpili, alebo si na nich vynútili prve samosprávne práva. (Engelsova poznámka k nemeckému vydaniu z roku 1890.)
a5. V anglickom vydaní z roku 1888 sú prepojené slová „ako v Taliansku a v Nemecku”. — Red.
a6. V anglickom vydaní z roku 1888 sú prepojene slová „ako vo Francúzsku”. — Red.
a7. V anglickom vydaní z roku 1888 je pripojené: ("v odborových zväzoch"). — Red.
a8. V anglickom vydaní z roku 1888 je namiesto: „prvky svojho vlastného vzdelania” — „prvky svojho vlastného politického a všeobecného vzdelania”. — Red.
a9. Vo francúzskom a anglickom preklade z roku 1888: „sektárske zásady”. — Red.
a10. V anglickom vydaní z roku 1888 namiesto „stále dopredu ženúcou” - "najpokrokovejšou”. — Red.
a11. V anglickom vydaní z roku 1888: „na vykorisťovaní väčšiny menšinou”. — Red.
a12. V anglickom vydaní z roku 1888: „pozdvihnúť sa na vedúcu triedu národa”. — Red.
a13. V anglickom vydaní z roku 1888 je po týchto slovách ešte dodané: „robia nevyhnutnými ďalšie útoky na staré spoločenské zriadenie”. — Red.
a14. Vo vydaní z roku 1848: „protikladu medzi mestom a dedinou”. Vo vydaní z roku 1872 a v ďalších vydaniach bolo slovo „protiklad” nahradené slovom "rozdiel”. V anglickom vydaní z roku 1888 namiesto slov „úsilie o postupné odstránenie rozdielu medzi mestom a dedinou” — postupné odstránenie rozdielu medzi mestom a dedinou rovnomernejším rozdelením obyvateľstva po celej krajine”. — Red.
a15. Nejde o anglickú reštauráciu z rokov 1660-1689, ale o francúzsku reštauráciu z rokov 1814-1830. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888.)
a16. V anglickom vydaní z roku 1888 je po slovách „zlaté jablká” pripojené: ,padajúce zo stromu priemyslu”. — Red.
a17. To sa týka hlavne Nemecka, kde pozemková šľachta a junkeri dávajú veľkú časť svojich pozemkov na vlastný účet obhospodarovať správcami a okrem toho vyrábajú vo veľkom cukor a lieh. Bohatší anglickí aristokrati ešte neklesli tak hlboko; ale aj oni vedia že pokles renty si môžu vynahradiť, keď postúpia svoje meno zakladateľom viac-menej pochybných účastinárskych spoločností. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888.)
a18. V anglickom vydaní z roku 1888 je namiesto vety: „Vo svojom ďalšom vývine vyústil tento smer v trápne vytriezvenie” — veta: „Napokon, keď pod ťarchou nezvratných. historických faktov vyprchalo akékoľvek opojenie sebaklamu, zvrhla sa táto forma socializmu v žalostné vytriezvenie.” — Red.
a19. Revolučná búrka roku 1848 zmietla celý tento prašivý smer a vzala jeho nositeľom chuť miešať sa i naďalej do socializmu. Hlavným predstaviteľom a klasickým typom tohto smeru je pán Karol Grim. (Engelsova poznámka z roku 1890.)
a20. V anglickom vydaní z roku 1888 je toto miesto formulované tak to: "Praktické opatrenia, ktoré navrhujú napríklad odstránenie rozdielu medzi mestom a dedinou”. — Red.
a21. Falanstérami sa nazývali socialistické kolónie, ktoré plánoval Fourier; Ikáriou nazýval Cabet svoju utopickú krajinu a neskoršie svoju komunistickú kolóniu v Amerike. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888.)
Home-colonies (kolónie v tuzemsku) — tak nazýva Owen svoje vzorne komunistické spoločnosti. Falanstérami sa volali spoločenské paláce, ktoré plánoval Fourier. Ikária bolo meno utopickej fantastickej krajiny ktorej komunistické zriadenie opísal Cabet. (Engelsova poznámka k nemeckému vydaniu z roku 1890.)
a22. Strana, ktorú vtedy v parlamente zastupoval Ledru-Rollin, v literatúre Louis Blanc a v dennej tlači časopis „La Réforme”. Názov „sociálna demokracia” znamenal, že táto časť demokratickej alebo republikánskej strany, takisto ako aj pôvodcovia tohto názoru, mala viac-menej socialistický náter. (Engelsova poznámka k anglickému vydaniu z roku 1888.)
a23. Stranu, ktorá sa vtedy vo Francúzsku nazývala socialisticko-demokratickou, zastupoval v politickom živote Ledru-RoIlin a v literatúre Louis Blanc líšila sa teda ako deň a noc od terajšej nemeckej sociálnej demokracie. (Engelsova poznámka k nemeckému vydaniu z roku 1890.)
1. Gatčina — cárske letovisko pri Petrohrade „terajšom Leningrade”. Keď cár Alexander II. roku 1881 podľahol zraneniu po atentáte, ktorý naňho spáchali narodovoľci, utiahol sa jeho nástupca Alexander III. do Gatčiny, odkiaľ takmer vôbec nevychádzal. Súčasníci ho nazývali „gatčinským zajatcom”.
2. "Manifest komunistickej strany” — základný programový dokument vedeckého komunizmu. „Táto neveľká knižočka má hodnotu veľkého diela lebo v jej duchu žije a kráča dopredu až dodnes všetok organizovaný a bojujúci proletariát civilizovaného sveta” (Lenin). Napísal ho K. Marx a F. Engels a spĺňa úlohu programu Zväzu komunistov. „Manifest komunistickej strany” vyšiel prvýkrát v Londýne vo februári roku 1848 ako samostatne dielo na 23 stranách. Od marca až do júla 1848 vychádzal „Manifest komunistickej strany” v demokratickom orgáne nemeckých emigrantov „Deutsche Londoner Zeitung”. V tom istom roku vyšiel jeho nemecky text v Londýne vo forme osobitnej brožúry na 30 stranách, v ktorom boli opravené niektoré chyby prvého vydania a zlepšená interpunkcia. Tento text sa potom stal základom nasledujúcich vydaní diel Marxa a Engelsa. Roku 1848 bol „Manifest" preložený do mnohých európskych jazykov (francúzskeho, poľského, talianskeho, dánskeho, flámskeho a švédskeho). Mená autorov „Manifestu” sa vo vydaniach roku 1848 neuvádzali: prvýkrát boli v tlači uvedené roku 1850 v publikácii prvého anglického prekladu v chartistickom orgáne „Red Republican” v predslove, ktorý napísal redaktor tohto časopisu J. Harney.
Roku 1872 vyšlo nové nemecké vydanie „Manifestu” s malými autorskými opravami a s predslovom Marxa a Engelsa. Toto vydanie, ako i nasledujúce nemecké vydania z rokov 1883 a 1890 vyšli pod titulom „Komunisticky manifest”. Prvé ruské vydanie „Manifestu komunistickej strany” vyšlo roku 1868 v Ženeve v preklade Bakunina, ktorý na mnohých miestach prekrútil obsah „Manifestu”. Nedostatky prvého vydania boli odstránene vo vydaní, ktoré vyšlo v Ženeve roku 1882 v preklade Plechanova. Plechanovov preklad dal podnet k veľkému rozšíreniu myšlienok „Manifestu” v Rusku. Marx a Engels, ktorí pripisovali ohromný význam propagovaniu marxizmu v Rusku, napísali k tomuto vydaniu osobitný predslov.
Po Marxovej smrti vyšlo viacero vydaní „Manifestu", ktoré prezrel Engels: roku 1883 nemecké vydanie s predslovom Engelsa; roku 1888 anglické vydanie v preklade S. Moora, redigovane Engelsom a opatrene jeho predslovom a poznámkami; roku 1890 nemecké vydanie s novým predslovom Engelsa. K poslednému vydaniu napísal Engels aj niekoľko poznámok. Roku 1885 v novinách „Socialiste” vyšiel francúzsky preklad „Manifestu", ktorý urobila Marxova dcéra Laura Lafargue a skontroloval Engels. Engels napísal predslov k poľskému vydaniu „Manifestu” roku 1892 a k talianskemu vydaniu roku 1893.
3. Engels dal túto poznámku aj do nemeckého vydania „Manifestu. komunistickej strany” z roku 1890, pričom vynechal len poslednú. vetu.
4. Neskôr Marx a Engels používali miesto pojmov „hodnota práce” a „cena práce” presnejšie pojmy, ktoré zaviedol Marx, „hodnota pracovnej sily” a „cena pracovnej sily”.
5. Legitimisti sú prívrženci „legitimných” (t. j. podľa platného práva oprávnených) dynastií, ktoré revolúcie alebo iné sociálno-politické udalosti pripravili o trón. Francúzski legitimisti boli prívržencami strany Šľachtických pozemkových vlastníkov, ktorí chceli obnoviť moc dynastie Bourbonovcov. Prvý raz pripravila Bourbonovcov o trón francúzska buržoázna revolúcia roku 1792, druhý raz júlová revolúcia roku 1830. Vo svojom boji proti vládnúcej dynastii Orleansov” cov, ktorá sa opierala o finančnú aristokraciu a veľkoburžoáziu, po” užívala časť legitimistov niekedy aj sociálnu demagógiu, pričom sa vydávala za. ochrancov pracujúcich pred buržoáznymi vykorisťovateľmi.
6. „Mladé Anglicko” sa nazývala skupina toryovských) reakčných politikov a publicistov, ktorá sa utvorila roku 1842. A?, do roku 1845 vystupovala ako osobitná skupina v parlamente. členom „Mladého Anglicka” bol aj neskorší vodca konzervatívcov Disraeli. Veľký vplyv na „Mladé Anglicko” mali diela konzervatívneho filozofa a historika Carlyla. Ako hlásatelia nespokojnosti pozemkovej aristokracie so vzrastom hospodárskej a politickej moci buržoázie činitelia „Mladého Anglicka” idealizovali idey feudalizmu. Vydávali ich za obdobie sociálnej harmónie a používali demagogické metódy v snahe využívať robotnícku triedu na svoj boj proti buržoázii.
K. Marx a F. Engels charakterizovali názory, ktoré propagovali príslušníci „Mladého Anglicka” i ako feudálny socializmus.
7. Ide o prívržencov novín „La Réforme”, ktorí boli za nastolenie republiky a uskutočnenie demokratických a sociálnych reforiem. Noviny „La Réforme” ako orgán maloburžoáznych republikánskych demokratov vychádzali v Paríži od roku 1843 do roku 1850. Hrali významnú úlohu v dňoch februárovej revolúcie roku 1848, ale keď sa revolúcia rozvinula, zaujímali čoraz nepriateľskejší postoj voči revolučnému boju robotníckej triedy.
p1. Myslí sa februárová revolúcia roku 1848 vo Francúzsku. — Red.